Je to len sen ?

            Veríte v náhodné stretnutia? Alebo v lásku na prvý pohľad? Ja som v to doteraz neverila. Neverila som, že niečo také môže existovať. No moje zmýšľanie sa zmenilo, v jeden osudový večer. Ale poďme pekne poporiadku.

              Bol chladný večer týždeň pred Vianocami. Ešte živo si pamätám, ako som sa prechádzala po námestí Trnavy. Už od detských čias milujem večerné prechádzky, hlavne v čase Vianoc. Chvíle pokoja a radosti, kedy sa človek zastaví a vychutnáva si túto atmosféru naplno. V tom momente som sa ja zastavila a pozerala som na tie šťastné tváre a na oblohu, z ktorej perinbaba zasypávala náš malebný kraj. Moja myseľ sa hrala s fantáziou. No musela som sa vrátiť do reality. V strede námestia som spozorovala chalana, ktorý spieval a hral na gitare. Nič nezvyčajne, no akonáhle som okolo neho prešla naše pohľady sa stretli a na chvíľu som pocítila, akoby sme na svete boli len my. Bolo to zvláštne, v tom momente prestal hrať, no ja som odvrátila pohľad a kráčala som ďalej. No netušila som , že sa za mnou rozbehne. Chytil ma za ruku a otočil ma ku sebe. „ Hej, čo to má byť“ povedala som. „Prepáč, že som ťa vydesil, volám sa Marko“ Odvetil. Potom, ako si uvedomil, čo spravil, začal sa ospravedlňovať a náš rozhovor sa posunul ďalej až na otázku, či mu dám moje číslo. Najprv som váhala, či je to správne, ale moje srdce ma presviedčalo, že to bude dobré. Poďakoval mi a vrátil sa k  spevu. „Fúha, to čo bolo,“ pomyslela som si v duchu a kráčala som domov. Prešiel týždeň a na celú udalosť som akoby zabudla, potom mi ale cinkol mobil. Ako zvyčajne som si myslela, že mi píše moja kamarátka, no ona to nebola. Bol to záhadný chalan z námestia. Celý týždeň sme si písali a spoznávali sa. Ako sme si písali, napadlo mu, že by sme sa mali vidieť zas, Predsa to nemohlo skončiť len písaním si. Obaja sme sa zhodli, že sa stretneme tam, kde to celé začalo a to bolo na námestí. Kúpili sme si vianočný punč a kráčali sme v dave ľudí, ďalej naše kroky putovali po moste, ktorý bol vyzdobený vianočnými svetlami. Cítila som sa ako v rozprávke, na konci mosta som zazrela lavičku, môže to byť skutočne také krásne, alebo to je len sen, z ktorého sa o chvíľku prebudím. Nemohla som tomu veriť. Markové oči boli prenikavo hnedé, videla som v nich šťastie. Na minútu som sa do nich zahľadela ako prvý krát. Chytil ma za ruku a zahľadel sa taktiež, na chvíľku zavládlo ticho a potom zazneli dve slová:„ Si krásna“.

           Tento deň sa skončil jednou pusou na líci a slovami, ešte sa uvidíme Som si istá, že si tento deň zapamätám navždy.